Dole nasleduje zoznam všetkých článkov.
Niektoré články sú zaznačené aj na mape.
Konečne sa mi podarilo tohto roku presvedčiť zopár ľudí k výjazdu za lezením.
Niéé robim si srandu. Mňa, dokopali k tomuto výjazdu! Zo začiatku ma chytili na Zámutov, veď to nieje ďaleko a keď sa mi nebude chcieť liezť aspoň by som mal turistiku, ale ráno sa z toho vykľul Dreveník. Je tam pekne, no podstatne ďalej a na môj vkus veľa lezcov.
Konečne sa priblížil deň našej vytúženej dovolenky. Vonku síce prší a na najbližšie dva dni nie je predpoveď lepšia, ale my neváhame, balíme sa a vyrážame. Veríme, že nám počasie aj tak vyjde.
Je to tu. Stretávame sa s Monikou na stanici v Poprade a s úsmevom na perách sa objímame a tešíme sa na náš výlet. Mala to byť babská jazda. Ono aj bola, ale boli sme len dve, keďže ostatné baby, čo sme volali to z rôznych dôvodov zrušili. Nevadí, my si to patrične užijeme aj dve :-)
Týždeň po prvom lezení pod šírim nebom v sezóne a náš klub sa vydáva na druhé kolo.
Prvý krát v tomto roku sa nášmu klubu podarilo zorganizovať výjazd k skalkám.
Keď som pozeral na našu webovu stránku a videl som posledný príspevok ešte od leta, hovorím si, že to nie je až také zlé. Tie tri, či štyri mesiace bez nejakého článku sa dajú ospravedlniť.
Áno, dali by sa! Keby sedeli aspoň roky.
Tie však už boli dávno po záručnej dobe a tak premáham svoju lenivosť a hľadám v pamäti niečo, čo by stálo za to spomenúť. Pamäťou, je konkrétne harddisk môjho počítača a jeho zložka fotiek, v ktorej sa vždy niečo nájde.
Pravdou je, že výber medzi klubovými akciami nebol taký bohatý ako po minulé roky a do úvahy prišli iba dve možnosti a to bol januárový výstup na Pyšný štít a júlový lezecký týždeň v Paklenici.
Na týždeň v Chorvátsku mám viac spomienok ako na jeden deň v tatrách, tak sa prikláňam k opísaniu druhej možnosti.
Chceme ísť liezť na Hvar, pridáš sa? To bola otázka, na ktorú sa nedalo odpovedať nie. Veľmi som sa potešil. Na Hvare som ešte nebol a počul som, že je tam prekrásne. V utorok, pár dní pred odjazdom, som prišiel do Košíc aby sme prediskutovali posledné maličkosti. Ako som sa doma balil napadlo ma, budem si písať denníček, aby som potom s článkom nemal problém.
Ďalšia nepredvídaná nedeľa, keď deň predtým ešte nikto nevedel kde skončíme, keď sa zrúcali všetky plánované i narýchlo pozbíjané akcie a nakoniec sa v polome, v miestnej Tatranskej oblasti pod Popradským plesom ocitli traja „skalný“.
Po dlhšej odmlke som sa nechal prehovoriť na Tatranskú akciu. Ako vždy, posledné slovo padlo piatok večer pri pive. Bol to Majkiho nápad dať niečo „ ostrejšie“ po jeho predchádzajúcich kočíkových výjazdoch. O štvrtej ráno vyrážame z Humenného piati v aute. Majki, Dušan, ja, Maroš a Ďuro. Pár minút po šiestej už vyrážame zo Smokovca do Malej Studenej doliny, smer Ľadový štít.
Pravdepodobne posledná naša skialpakcia túto zimu. Ale vyšlo nám perfektné počasie, aj sme si pekne polyžovali.
Prešli sme z Malej Studenej doliny do Veľkej Studenej doliny cez Priečne sedlo, z ktorého sme vybehli na Širokú vežu. Z Priečneho sedla to bolo 700 m prevýšenia a súvislého lyžovania na chodník vo Veľkej Studenej doline. Potom ešte ostalo okolo 300 metrov prevýšenia na Hrebienok. A ďalej asfaltka do Smokovca.