Lezecký klub Humenné

Konečne sa nám podarilo prejsť hlavný hrebeň Západných Tatier. Teda aspoň sprístupnenú časť: Huty – Pyšné sedlo.

Znova využívame predĺžený víkend a pretrvávajúce krásne počasie. Vysoké Tatry vymeníme za hrebeň a začíname na Hutách v piatok okolo druhej poobede. Prvý vrchol je Sivý vrch a dnes aj posledný. O piatej sme hore. V túto hodinu je tu ešte celkom rušno. Za šera sa dostávame do kosodreviny pred Sedlom Pálenica. Na vrchole Sivého vrchu stále vidno ľudí až kým sa zotmie. Potom už len čelovky ako zostupujú tiež do kosodreviny pred sedlom. O siedmej ľaháme do spacákov na nasledujúcich 12 hodín.

Druhý deň začína v nádhernom počasí. Na rozhýbanie máme výstup cez Brestovú na prvý dvojtisícový vrchol Salatín a potom nasleduje hrebeň pod názvom Skriniarky s pár reťazami. Pôvodnú prestávku meníme zo Spálenej na Pachoľu, ktorá je vyššia a svieti tu viac slnka. Keďže pri postupe na východ sa postupne vyťahuje hmla, hlavne zo Žiarskej doliny.

Po uvarení čaju a najedení sa postupujeme na Baníkov, kde začína krásna hrebeňovka s reťazami cez Hrubú kopu a Tri kopy do Smutného sedla. Ešte pred Baníkovom stretávame húfy ľudí, ale teraz s pokročilým časom, už len niekoľko kúskov. Do západu slnka ostávajú približne 2 hodiny, a tak väčšina ľudí ukončuje výstupy a začínajú zostupovať. Na hrebeni zostávajú len hrebeňovkári, ktorých je napriek chladnému počasiu hodne.

Po krátkej prestávke nad Smutným sedlom v závetrí pokračujeme ďalej. Skúsime sa dostať čo najďalej. Čaká nás výstup na Plačlivé a „obávaný“ Ostrý Roháč. Od slovenskej dvojice, ktorá dnes asi ukončí hrebeň, máme info, že Ostrý Roháč je v pohode, ťažšie sú Tri kopy. No nepozdáva sa mi to a po prejdení Troch kôp už vôbec nie. Tie sú skoro bez snehu, ale zostup z Ostrého Roháča je na severovýchod, kde je už nejaký čas tieň a mráz. A hlavne oni tade vystupovali pravdepodobne doobeda, kde sneh nebol taký tvrdý ako večer. Nejako sa na to neteším.

Z Plačlivého sme vyšli na Ostrý Roháč za 45 minút a stále máme dosť času na pokračovanie ďalej. Čiže ešte dnes zostup do Jamníckeho sedla. V hornej časti sú reťaze, ale v dolnej už nie. Dávame pozor, čo je na záver dňa náročné, a pomaly zostupujeme aj otočený tvárou k snehovému svahu. Turisti pred nami nechali v zmrznutom snehu stupy a chyty vytlačené do snehu, ktoré nám v celku pomohli. V sedle je hmla a tak sa rozhodneme pre výstup na Volovec. Chvíľu to vyzeralo, že hmla postupuje vyššie, no nakoniec prežívame krásny západ slnka vo výške 2063 m.

Roztápame sneh a po 1 hodine sa konečne napijeme teplého čaju a zjeme paradajkovú polievku s rezancami z vifona. Znova nás čaká 12 hodinový spánok aj kvôli posunu času.

Východ slnka – no paráda, oplatí sa vyliezť z vyhriateho spacáka. Po pár fotkách roztápame sneh na čaj. Trvá to dlho a kým začneme zostupovať z Volovca prejdú skoro 2 hodiny. No nemáme sa kam ponáhľať, iba ak na posledný autobus, ktorý ide o 15,10 z Podbanského, ale máme sľúbený odvoz a ešte krajší deň, ako bol včerajší, pred sebou. Dnes nás čaká iba jasné počasie. Tomu zodpovedá aj teplota, pod nulou. Samozrejme pri výstupoch sa potíme.

Prvý výšľap je na Hrubý vrch, prevýšenie 300 m. Skoro bez prestávky to vydriapeme aj s Poliakmi, ktorí tiež spali na Volovci, na vrchol. Poliaci si dajú pauzu a mi naľahko vybehneme na Jakubinú. Späť na Hrubom vrchu si dáme krátku pauzu. Snehu stále pribúda. Cez Končistú na Klin je skoro súvislá vrstva snehu. Hlavne pri výstupe to sem tam prešmykuje, pretože všetky výstupy sú orientované na západ. Výhoda je, že zostupy sú po východných svahoch a tu už slnko trochu pomohlo.

Už iba jeden výstup, cez Blyšť na Bystrú. Alebo skôr škoda ... No bohužiaľ dnes je posledný deň, v pondelok musíme byť v LM. Na Bystrej sme pred druhou. Kamenistá dolina bude o chvíľu celá v tieni, a tak si užívame posledné lúče slnka. Uvedomujeme si, že presne pred rokom sme boli na Gerlachu, deň na to na Bystrej. Aj snehové podmienky boli podobné. Ako ten čas letí.

Je čas ísť dole, dohodnutý sme na šiestu na Podbanskom. Peťka sa nadchýna nad Pyšným sedlom, aké skvelé miesto na spanie. Ja si nepamätám, že by som tu mal niekedy bezvetrie. Väčšinou sa tu nedalo ani oddychovať. Na ceduľke je čas 3 hodiny na Podbanské. Máme čo robiť. Dolina sa pomerne rýchlo menila, takže to nebolo až také jednotvárne šliapanie a aj v pohodlnom tempe sme už pred piatou sedeli na lavičke. Po telefonáte prišiel kamarát skôr.

Tento rok sa nám už nepodarí dokončiť hrebeň, ale máme dôvod sa sem vrátiť čo najskôr.

Dušan

Za Bielou skalou

Blížime sa k Radovým skalám

Prvý vrchol – Sivý vrch, 1805

Krásne namrznutý spacák

Počas ranného výstupu na Brestovú

Úsek medzi Brestovou a Salatínom

Hrebeň s názvom Skriniarky, naľavo Salatín, napravo Brestová

Prevaľovanie hmly cez hrebeň Roháčov

Výstup na Pachoľu po severnej strane

Baníkov, 2178, najvyšší vrchol hlavného hrebeňa Západných Tatier

Úsek s reťazami

Hrubá kopa, 2158, oblačnosť klesla, tá spodná

Prechod Troch kôp bol bezproblémový

Stále Tri kopy

Plačlivé, 2126

Jamnícke sedlo, slnko už zapadá za hrebeň

Volovec, 2063, ešte sme stihli západ slnka druhý krát

Ráno

Nádherný východ slnka

Zafarbené vrcholy Baranca, Ostrého Roháča a Plačlivého

Bočné hrebene vybiehajúce do Poľska, vzadu Orlia Prť

Včerajší úsek, sprava: Brestová, Salatín, Spálená, Pachoľa, Hrubá kopa a Tri kopy

Pohľad na Ostrý Roháč a záver Jamníckej doliny

Snehu začína pribúdať, vpravo je Volovec

Kamzíky na Jakubinej

Jakubiná, 2194, druhý najvyšší vrchol Západných Tatier

Znova pohľad na prejdený hrebeň

Hrebeňovka na Končistú, nad Račkovou dolinou

Serpentíny na Klin, 2172

Posledný výstup bol na Bystrú, odtiaľ už iba dole

Vysoké Tatry z Bystrej

Bystrá, 2248, najvyšší vrchol ZT

Zostup do posledného sedla ...

... Pyšného sedla