Lezecký klub Humenné

Po krátkej dobe znova do Tatier. No po dlhšej dobe ideme liezť. Konečne. Výber steny, z časových dôvodov, padne na Velickú stenu. Nechceme sa vrátiť neskoro a Vlado má už dlhodobo naplánované niečo iné.

Orlia prť je svojou dĺžkou a expozíciou najťažšou značenou cestou v celých Tatrách. Vedie po hrebeni Svinica – Wołoszyn od sedla Zawrat (2 158 m) do sedla Krzyżne (2 112 m). Cesta je dlhá 4 km a pri celkovom prevýšení približne 1 050 m trvá od sedla po sedlo okolo 6 hodín. K tomu musíme pripočítať čas na prestávky a prípadné čakanie na reťaziach. Cesta je zaistená umelými pomôckami (reťaze, kramle, a 2 rebríky).

Cez víkend nemôžme nikam ísť, tak využívame jeden deň voľna vo štvrtok pätnásteho. Perióda pekného počasia stále pretrváva, preto volíme Tatry. Cieľ: Zlobivá, rampou a pilierom II. stupňa UIAA. V prípade dobrého času môžeme vybehnúť ešte na Ganek aj Rumanov štít.

Kvôli počasiu sme nechali všetok vercajg v aute a išli sme turistikovať cez Velickú dolinu na Východnú Vysokú a cez Prielom do Veľkej Studenej doliny. Škoda, že sa začalo vylepšovať až pri schádzaní od Zbojníčky, ale lepšie ako sedieť doma. Na Východnú Vysokú sme vyšli pomerne rýchlo, ani sme si to poriadne neuvedomili, ale stihli sme pozrieť aj znovu prerobený Sliezsky dom, zvonka, zvnútra.

Ani sme nečakali, že sa do Zádielu tento rok dostaneme. Poniektorí, čo neboli, sú určite sklamaní, ale plánovanie bolo rýchle a ďalšie auto už nebolo.

Posledný augustový víkend nám vyšla dvojdňová (troj) akcia na Turniskách s lezením, turistikou aj s opekaním so všetkým, čo k tomu patrí.

Našli sme ešte jeden nevydaný zatúlaný článok z Nového Zélandu. Tak tu je:
6,5 km znamená prevýšenie 6,5 km v priebehu 6. dní. Z toho je jeden deň presúvací na aute. Takže vlastne 5 dní turistikovania. Po týchto dňoch musela prísť pauza, v podobe kempu.

Je ráno 3.30 hod. a ja stepujem doma a stále váham. Ísť, neísť... opakujem si to dookola. Veď som v Tatrách sama nikdy nebola. Nebojím sa, len mám také zmiešané pocity isť tam sama.

Ráno sa budíme do krásnej - na červeno osvietenej doliny vychádzajúcim slnkom. Vyrážame znova o šiestej ráno, na Karbunkulový hrebeň. Plán sa mení o pol hodiny keď začne pršať. Ešte pred ¾ hodinou bolo nádherne, Tatry ... Rozhodneme sa pre Kozí štít napravo. Výstup je po suti popod steny Kozieho štítu do Východnej Kozej štrbiny. Odtiaľ znateľným chodníkom na Kozí štít. Je 7.45 a nám sa nechce ísť na chatu, a preto volíme ďalší výstup na Jastrabiu vežu.

Pôvodný plán bol úplne iný. Peťka mala ísť s kamarátkou už vo štvrtok ráno a ja večer. Ale kvôli chorobe meníme plán a v utorok poobede v pizzérii, pri klubovej stretávke, oslovujeme Vlada, ktorý súhlasí a Maroša, ktorý zatiaľ odmietol. V stredu som ho nakoniec prehovoril, a tak vo štvorici vyrážame vo štvrtok večer na parkovisko na Bielych Vodách.