Posledný novembrový víkend bol v znamení snehu a dobrej večernej nálady. Presne ráno o 6.00 zazvonil Duškovi telefón: „Som pod slivkou, Duško.“ „OK idem dole“, znela odpoveď. A tak sme si dali v prítomnosti domáceho vtáka – korely – kávičku a Dušo sa zbalil na cestu smerom na Tri kopy.
V jedno stredajšie popoludnie (22.10.2008) som sedela doma a rozmýšľala čo z víkendom. Po zistení, že bude opäť pekné počasie som zatelefonovala Duškovi a zhodli sme sa, že ideme opäť do Tatier. Stretnutie sme dali na piatok 14.30 hod. na autobusovej stanici v Poprade. Po príchode chalanov sme nasadli na správny autobus a odviezli sa na Bielu vodu. Šofér autobusu bol tak zažratý do šoférovania, že nám zabudol zastaviť a tak sme sa ešte kilometer vracali späť.
V jeden stredajší deň (15.10.2008) Duško povedal: „Čo tak ísť do Tatier na Ošarpance“ a ja som dodala a čo tak bivak, keďže z predchádzajúcich návštev Ošarpancov som si nejaké tie bivaky pamätala. A hneď sme to odsúhlasili.
O snoch by sa dali písať dlhé filozofické úvahy a viesť nekonečné debaty, ale s jedným určite každý bude súhlasiť. „Snívať o lepšom a krajšom je krásne.“ Horšie je to s napĺňaním snov v reálnom živote. Na to už treba hlavne trpezlivosť, čas a odhodlanosť. Aj ja rád snívam a ešte radšej uskutočňujem svoje sny. A jeden zo snov sa mi splnil cez úžasne krásny a slnečný jesenný víkend 11. a 12. októbra.
„Čim češši, tým ľepši.“ Takto znie citát na našej webovej stranke. A presne v tomto duchu sa niesla aj naša víkendovka vo Vysokých Tatrách 4. a 5. októbra.
Ak sa nás niekto po tomto výlete spýta, kde sme boli, kľudne môžeme povedať „Išli sme na Slovensko“. Znie to trochu divne?
Stretli sme sa pred Billou jedno krásne ráno (7.9.2008) začiatkom septembra, ktoré sľubovalo krásny letný deň. Pôvodným plánom bolo lezenie na pieskovcových skalách v poľských Pieskoch, ale traja z pôvodného počtu sedem ľudí neprišli, čo je takmer polovica, meníme plány, jedno auto nechávame na parkovisku a vyrážame na ľahkú túru do Poľska. Jožko, Angela, Denisa a ja Alek.
Tak na túto tradičnú akciu sa každoročne teší každý dobrý Jamesák. Nie je to len o lezení po tatranských skalách a práskanie sa do stien, ale je to aj o stretnutí priaznivcov lezenia a horolezectva, ktorí sa poznajú už roky, či tých ktorí chcú spoznať nové tváre, podať si ruku s možno budúcim priateľom, prípadne naplánovať výstup na nejaký kopec v budúcnosti. Večer je premietanie a pokec s tými, ktorí v uplynulom roku dosiahli na niečo mimoriadne krásne a chcú sa podeliť s ostatnými.
Keď sa mi ozval dávny priateľ, že je doma na študijných prázdninách, hneď ma napadli Tatry. Dlho som v nich nebol a navyše v horách sa dá rozprávať o všetkom, pretože hory preveria priateľstvá. A veru aj preverili.
“Keď zvládneš techniku lezenia na pieskoch, nemáš problém na vápne,” poradil mi Milan, myslím, že dobrý lezec. A keď potom Sašo prišiel s nápadom ísť liezť na Aršpašské skaly (známe z TV reklamy na minerálnu vodu Natura:-), Zamyslel som sa. Občas sa mi to stane. Pôvodne som plánoval lezenie v stenách Dachsteinu, ale chýbala vhodná partia. “OK, ideme s tebou.” A pridala sa aj Peťka, Timko, a Maroš. Joj to bude fajn, povedal som si.
Posledné komentáre
pred 7 years 20 weeks
pred 7 years 20 weeks
pred 8 years 4 weeks
pred 8 years 17 weeks
pred 9 years 14 hours
pred 9 years 15 weeks
pred 9 years 15 weeks
pred 9 years 18 weeks
pred 9 years 42 weeks
pred 11 years 31 weeks