Zimný výstup na Králický Sněžník (1423 m.n.m)

Pred pár dňami sme s kamarátom vystúpili na vrchol Králického Sněžníka. Cieľom bol východ slnka z vrcholu. Túra bola pekná a máme aj nejaké fotky, tak som sa chcel podeliť...

Králický Sněžník (1424 m.n.m.) je najvyššia hora Masivu Králického Sněžníka a nachádza sa medzi Orlickými horami a Jeseníkmi. Väčšia časť pohoria leží v Poľskej republike. Hranica prechádza práve vrcholom.

Vychádzali sme (17.01.2009) z chaty Vilemína v Dolní Moravě. Východ Slnka mal byť orientačne pred 7.45, z chaty sme preto vyrazili ešte za hlbokej tmy 5.15. No, tak až taká hlboká zasa nebola - svietil nám Mesiac v poslednej štvrti. Každopádne na značky na stromoch sme nevideli, ale ani sme sa nesnažili si ich všímať. Na jednej križovatke sme neodbočili, čím sme sa vyhli jednoduchšej ceste. Nechcelo sa nám vracať, tak sme sa rozhodli pokračovať zasneženým chodníkom popri potoku, ktorý viedol kdesi hore do lesa - na hrebeň. Chodník sa však rýchlo stratil a snehu pribudlo po kolená. Po pár metroch nám cestu určoval už len potok. Išlo sa dosť pomaly a ťažko - na prudkom svahu sme sa zabárali po kolená, niekedy aj po pás. Hneď sme boli spotení a zadychčaní sme oddychovali každých päť krokov. No neľutovali sme. Išli sme stredom národnej prírodnej rezervácia a okolo seba sme videli nedotknutú zasneženú prírodu. Žiadne ľudské stopy, žiadne chodníky, žiadne bežky.

Tento divoký úsek nás však dosť zdržal. Postupne sa rozvidnievalo a východ Slnka nás zastihol tesne pod hrebeňom, asi 15 minút od vrcholu. Aj tak to však stálo zato. Dole v údolí bola inverzia, nad ktorou vychádzalo slnko.

Červené lúče sa opreli do zasnežených ihličnanov a odrážali sa na snehu na konároch, takže svietili ako vianočné stromčeky.

Na hrebeni pod vrcholom kedysi stála chata, po ktorej už ostali iba základy s krytým priestorom v nich, takže by sa tam dalo prespať a človek by bol chránený pred dažďom alebo snehom. Vedľa je na kamennom stĺpe socha slona.


Na samotnom vrchole Sněžníka je pár metrová kopa kamenia. Je to pozostatok po kamennej rozhľadni.

Celý čas sme ľutovali, že sme nemali bežky, ale teraz vidíme, že ideálne by boli skialpy.

Kilometer a pol pod vrcholom v Poľsku je chata - Schronisko Na Śnieżniku.

Očividne sme boli v tento deň prvými turistmi. V studenej (v krbe nehorelo) a prázdnej jedálni sme sa najedli

a vydali sa na cestu naspäť na vrchol.

Znovu sme sa pokochali výhľadom a bizarnými útvarmi, ktoré z osamotených stromov na holom krebeni vytvoril sneh.

Pod vrcholom je aj prameň Moravy.

Tá steká hlboko pod snehom do prudkého zrázu do doliny. Je rozhodnuté - ideme tamaď. Klesanie je prudké, možno 50 stupňov a shnehu je... ani nevieme koľko, ale zabárame sa po vaj... až po pás. Kotúľam sa, robím kotrmelce a skážem. Čoskoro som celý od snehu a pokúšam sa ísť ,,normálne", ale aj napriek tomu, že idem dole kopcom, znovu som celý spotený.

Po chvíli sme znovu na chodníku a rozmýšľam, že až sem pôjdem niekedy znovu v zime, bude to znovu za tmy a znovu mimo chodník vedľa potoka.

Alek
foto: Alek a Paľo J.