Lezecký klub Humenné

Už minulú sobotu v raji ma Vlado navnadil na hrebeňovku z Kremenca na Duklu. Zobrať stan a vypadnúť na dlhšie, ale k dispozícii máme len sobotu a nedeľu, aj to necelú sobotu, tak sme sa pobrali na Šimonku v Slanských vrchoch. S tým, že v sobotu vyšliapeme poobede na Dubník a tam niekde prespíme.

Pridal sa k nám Maroš, ktorý ešte doobedu rúbal drevo. Vyrazili sme o tretej zo Zamutova smerom na Dubník po asfaltke, ale aspoň sme nemuseli zapínať čelovky, cesta nás zaviedla až pred bránu pred vysielačom. Zdržali sme sa len chvíľu kvôli fotke a neustávajúcemu brechaniu strážneho psa a vrátili sme sa k pomníku v sedle. Tu bola plošinka pre náš stan. Až ráno sme si všimli lúku cez cestu, no večer v tej hmle bolo vidno len na 3 metre a so zapnutými čelovkami ešte menej. Rýchlo sme postavili stan, zaliezli do spacákov a najedli sa. Potom nasledovala zábava so spievaním a hraním kariet. Vlastne celý výlet bol super, preto aj ten názov :-) z piatkového posedenia :-).

Ráno sa počasie nezmenilo, ale to vôbec nevadilo. Mrázik (Nastenku si zahral Bobrik, len nemá fotku) sa postaral o podstatne krajší víkend ako dole v meste, kde bolo nepríjemne sychravo s vetrom. Návrat do civilizácie bol hodne nepríjemný. A to bolo len po dvoch dňoch.

Na Šimonke sme stretli prvých ľudí, okrem áut v sobotu na ceste zo Zamutova do Zlatej Bane, ktorý nás ponúkli slivovicou. Oni sa vrátili do Zlatej Bane a my sme pokračovali po zelenej do Hermanoviec a ďalej do Bystrej. Mal ísť autobus, ale to sme zistili až v krčme a na zastávku sme došli asi 5 minút po. Takže späť na čaj s rumom a kávou.

Dušan

Na Dubníku, viditeľnosť minimálna

Večera v stane ...

... a zábava

Krásne namrznuté ráno

Okolie stanu

E.T. – Nach Hause telefonieren

Vyrážame smerom k Šimonke

Šimonka 1092 m, najvyšší vrchol Slanských vrchov

Sme späť pod Šimonkou – Grimov laz

Zostup po zelenej

Prudký zostup do doliny

Pred horárňou

V tepľúčku v pohostinstve v Bystrej