Lezecký klub Humenné

2 dni počas jarných prázdnin sme v práci, ale potom nás už nič nedrží a v utorok poobede ideme do LM. Ešte v utorok volám Mariánovi a Kubovi a zisťujem aktuálne podmienky vo Vysokých Tatrách. Po ich opise sme rozhodnutí ísť hneď na druhý deň na Kriváň.

Streda:
O deviatej začíname šliapať z Troch Studničiek. Je to o 200 výškových metrov viac ako zo Štrbského plesa, ale o 2 hodiny menej šliapania po rovnej magistrále. Počasie zatiaľ praje, podmienky na šliapanie sú super. Aspoň v lese. V kosodrevine sa to rýchlo mení a my sa začíname trápiť s prešmykovaním lyží. Na lyžiach sme sa vytrepali do výšky 2300 metrov, potom začala pravá zimná zábava ... posledných 200 m nám trvalo skoro 2 hodiny, na pešo. Na Kriváň sme vystúpili JZ hrebeňom už v hmle. Pre veľmi zlú viditeľnosť sme chvíľu rozmýšľali kade dole, ale v rozhodovaní nám pomohla trhajúca sa obloha. Takže plán Krivánskym žľabom plníme s veľkou radosťou a v skvelých prachových podmienkach v žľabe si vychutnávame 700 metrov prevýšenia priamo z vrcholu. Potom nás čakalo ďalších 700 metrov v kosodrevine a v lese. V spodnej časti sa nedá vyhnúť popadaným stromom, čiže sa celý čas držíme chodníka. Nebyť prašanu, ktorý náš brzdil, je tento úsek riadny tobogán.

Štvrtok:
Približne v rovnakom čase vyrážame zo Štrbského plesa na Predné Solisko. Po zjazdovke sa samozrejme ide podstatne ľahšie, aj prevýšenia je menej ako včera, takže už o 2 hodinky stojíme na vrchole Predného Soliska. Počasie je podobné ako na Kriváni, čiže na vrchole sa nám oblačnosť opäť trhá. Nie úplne, ale postačuje. Urobíme pár záberov a ešte na lyžiach sa presunieme do Predného Soliskového sedla. V sedle je malý prevej, ale na jednom mieste je už načatý staršími stopami po lyžovaní. Využívame to a môžeme lyžovať v ešte lepších podmienkach ako na Kriváni. Na dno žľabu v Mlynickej doline je to nejakých 400 m prevýšenia. Tu sa rozhodujeme vyšliapať späť na zjazdovku jedným zo žľabov spadajúcich do Mlynickej doliny a po zjazdovke zlyžujeme na Štrbské pleso.

Piatok:
Ďalšie dni už nepraje. Zatiahlo sa, sneží a fučí silný vietor, tak na rad sa dostali ľady. No piatok je posledný pracovný deň, ktorý budem v LM a treba odovzdať daňové priznanie, tak namiesto Tatier ideme bližšie ... do Kvačianskej doliny v Chočských vrchoch. Kvôli vyšším teplotám v posledných dňoch sú ľady ľahké a aj inokedy strmšie úseky sú miernejšie a celý ľad, ktorý sme okupovali je kaskádovitý. Napriek tomu pekne polezieme a sme spokojní.

V sobotu sa chceme pridať k Stanovi z Popradu, ale plán sa mení z ľadov na Chopok. Stano s kamarátom idú polyžovať a my aspoň vyšliapeme na Kamennú chatu pozdraviť osadenstvo chaty. Oproti zimným prázdninám sú podmienky na šliapanie aj lyžovanie oveľa lepšie. Škoda len tej víchrice a sypkého snehu, ktorý nám bije do tváre. Miestami neviem či plačem, soplím alebo mi steká roztopený sneh po tvári. Na chate sa všetci stretneme, pokecáme a nakoniec sa dohodneme, že po skončení lyžovačky sa ešte stretneme v meste v bare.

Večer stúpli teploty vysoko nad nulu a v nedeľu je to ešte horšie, takže za neustáleho pršania sme išli do Humenného a nie do hôr.

Dušan

Na Kriváň štartujeme z Troch Studničiek, 1140 m

Pod Kriváňom

Kriváň, 2494 m

Slnko nám doprialo pár fotiek

Našťastie sa už viac nezatiahlo, takže môžeme začať

Sneh na lyžovanie je perfektný

Kriváň a napravo naša stopa, prevýšenie v žľabe po traverz do Krivánskej Priehyby je cca 700 m

Štvrtok – zjazdovkou na Chatu pod Soliskom

Zjazdovky sme nechali pod sebou

Predné Solisko, 2093 m

Pohľad na Hrebeň Bášt: Hlinská veža, Zadná Bašta, Diablovina, Satan a Predná Bašta

Lyžovačka je ešte lepšia ako na Kriváni

Lyžovačka s prevýšením 400 m

A po zjazdovke dole

V Kvačianskej doline, návrat na cestu je možný iba ak vylezieme ľad

Peťka šrubuje prvú šrúbu

Prelieza asi najťažšie miesto