Lezecký klub Humenné

Po roku sa opäť pridávame k Michalovčanom a ideme liezť ľady do Bielovodskej doliny v pozmenenej zostave, Peťka, Endži, Vlado, Rasťo a ja. Maroš na poslednú chvíľu musel odmietnuť a som rád, že sa pridala Endži. A nemuseli sme ísť na našom autíčku, pretože sme sa nasúkali do väčšieho auta k Rasťovi.

Na Lysú Poľanu sme došli po zotmení, no veľmi rýchlo sme sa aklimatizovali. Spať sa šlo po polnoci a odchod na ľady o siedmej ráno sa tak nekonal. Teraz sme si zvolili ako prvý ľad Adin úsmev, pod ktorý sme došli až o pol desiatej. Po príprave pred lezením a čakaním na trojicu Poliakov, ktorý tu boli pred nami, sme mohli konečne nastúpiť do prvej dĺžky. Je komplet vytečená, nie ako minulý rok s mixovým úsekom. Peťka ako prvá a potom sme nasledovali my, Endži, Vlado a ja. Endži po prvý krát s mačkami na nohách nám nakoniec veľmi rýchlo zmizla z dohľadu.

Po vytiahnutí druhej dĺžky (znova Peťka, ktorej sa ľadolezenie stále viac páči) sa 2x vystriedame a spokojní zlaňujeme pod ľad. Endži a Peťke to nestačí, tak sa pridávajú k Stanovi s parťákom na Mrozekov ľad. Je veľa hodín, takže my to už s Vladom vzdávame, nakoniec Peťka doliezla za šera a Endži doliezala už po tme. Cestu späť nám skrášľuje husté sneženie. Naplánované večerné premietanie Stanových a našich fotiek z Nepálu sa nekonalo, pretože nebol ovládač. Tak sme sa museli zabaviť iným spôsobom, čo samozrejme v takej skvelej spoločnosti nebol problém.

V nedeľu sme sa rozhodli pre Kaskády kam sme sa dostali úplne zmenenou dolinou. Krásne nasnežilo a neprestalo ani počas dňa. No vďaka tomu bol ľad celkom zasnežený a teplota oproti sobote riadne klesla. Aké množstvo snehu napadlo sme zistili aj po pádoch dvoch prachových lavín. Hlavne prvá mohla byť nepríjemná ak by spadla počas lezenia.

Veľa sme nepoliezli, pretože kým každý vyliezol k prvému štandu, tak mal mokré ruky a kým sme sa všetci vystriedali, tak sme poriadne premrzli a pokračovanie vyššie sa nekonalo. Ani nebolo na čom, lebo z lán boli len nepoužiteľné oceľové drôty. Tak sme sa pobrali späť na izby a neostávalo nič iné, iba sa pobaliť, odhrabať auto a mohli sme ísť domov.

Opäť môžeme len poďakovať, že sme sa mohli pridať k Michalovským a už aj popradským lezcom a takisto za skvelý guľáš.

Ide sa Bielovodskou dolinou pod ľad

Príprava pred lezením

Adin úsmev je pekne vytečený

Peťka v prvej dĺžke

Endži po prvý krát

Peťka v druhej dĺžke

Endži

Vlado

Peťka na druhom štande

Ja

A znova Vlado

Úsmev na tvári po lezení

Zlaňujeme, strieda sa mrholenie a sneženie

Mrozekov ľad

V nedeľu ráno po celonočnom snežení

Nádhera

Kaskády

Perfektné podmienky, odhrabávanie snehu počas lezenia a mrznutie na štande

Pohľad dole, z lán sú drôty

Prvá dĺžka z Kaskád

Rasťo lezie napravo, na predchádzajúcej fotke vidno laná napravo

Posila pri ceste späť

Auto je celé zapadané

Rozlúčkové posedenie v Tatranskej Kotline

Dušan