Po roku sa opäť pridávame k Michalovčanom a ideme liezť ľady do Bielovodskej doliny v pozmenenej zostave, Peťka, Endži, Vlado, Rasťo a ja. Maroš na poslednú chvíľu musel odmietnuť a som rád, že sa pridala Endži. A nemuseli sme ísť na našom autíčku, pretože sme sa nasúkali do väčšieho auta k Rasťovi.
Na Lysú Poľanu sme došli po zotmení, no veľmi rýchlo sme sa aklimatizovali. Spať sa šlo po polnoci a odchod na ľady o siedmej ráno sa tak nekonal. Teraz sme si zvolili ako prvý ľad Adin úsmev, pod ktorý sme došli až o pol desiatej. Po príprave pred lezením a čakaním na trojicu Poliakov, ktorý tu boli pred nami, sme mohli konečne nastúpiť do prvej dĺžky. Je komplet vytečená, nie ako minulý rok s mixovým úsekom. Peťka ako prvá a potom sme nasledovali my, Endži, Vlado a ja. Endži po prvý krát s mačkami na nohách nám nakoniec veľmi rýchlo zmizla z dohľadu.
Po vytiahnutí druhej dĺžky (znova Peťka, ktorej sa ľadolezenie stále viac páči) sa 2x vystriedame a spokojní zlaňujeme pod ľad. Endži a Peťke to nestačí, tak sa pridávajú k Stanovi s parťákom na Mrozekov ľad. Je veľa hodín, takže my to už s Vladom vzdávame, nakoniec Peťka doliezla za šera a Endži doliezala už po tme. Cestu späť nám skrášľuje husté sneženie. Naplánované večerné premietanie Stanových a našich fotiek z Nepálu sa nekonalo, pretože nebol ovládač. Tak sme sa museli zabaviť iným spôsobom, čo samozrejme v takej skvelej spoločnosti nebol problém.
V nedeľu sme sa rozhodli pre Kaskády kam sme sa dostali úplne zmenenou dolinou. Krásne nasnežilo a neprestalo ani počas dňa. No vďaka tomu bol ľad celkom zasnežený a teplota oproti sobote riadne klesla. Aké množstvo snehu napadlo sme zistili aj po pádoch dvoch prachových lavín. Hlavne prvá mohla byť nepríjemná ak by spadla počas lezenia.
Veľa sme nepoliezli, pretože kým každý vyliezol k prvému štandu, tak mal mokré ruky a kým sme sa všetci vystriedali, tak sme poriadne premrzli a pokračovanie vyššie sa nekonalo. Ani nebolo na čom, lebo z lán boli len nepoužiteľné oceľové drôty. Tak sme sa pobrali späť na izby a neostávalo nič iné, iba sa pobaliť, odhrabať auto a mohli sme ísť domov.
Opäť môžeme len poďakovať, že sme sa mohli pridať k Michalovským a už aj popradským lezcom a takisto za skvelý guľáš.
Ide sa Bielovodskou dolinou pod ľad
Príprava pred lezením
Adin úsmev je pekne vytečený
Peťka v prvej dĺžke
Endži po prvý krát
Peťka v druhej dĺžke
Endži
Vlado
Peťka na druhom štande
Ja
A znova Vlado
Úsmev na tvári po lezení
Zlaňujeme, strieda sa mrholenie a sneženie
Mrozekov ľad
V nedeľu ráno po celonočnom snežení
Nádhera
Kaskády
Perfektné podmienky, odhrabávanie snehu počas lezenia a mrznutie na štande
Pohľad dole, z lán sú drôty
Prvá dĺžka z Kaskád
Rasťo lezie napravo, na predchádzajúcej fotke vidno laná napravo
Posila pri ceste späť
Auto je celé zapadané
Rozlúčkové posedenie v Tatranskej Kotline
Dušan