Lezecký klub Humenné

Je to tu. Stretávame sa s Monikou na stanici v Poprade a s úsmevom na perách sa objímame a tešíme sa na náš výlet. Mala to byť babská jazda. Ono aj bola, ale boli sme len dve, keďže ostatné baby, čo sme volali to z rôznych dôvodov zrušili. Nevadí, my si to patrične užijeme aj dve :-)

Monika ráno nasadla na vlak z Koškoviec aby po obede bola v Poprade. Ja na obed keď som uložila dieťatko spať z Liptovského Mikuláša. Hneď na stanici oznamujem Monike, že nemáme niečo na potúženie a ona neváha a hneď v staničnom obchode kupuje malú fľaštičku. O pár minút sa už vezieme autobusom na Biele vody, kde začína naša cesta.
Na začiatku doliny sa fotíme a plné nadšenia vyrážame na Chatu pri Zelenom plese. Cesta nám ubieha veľmi rýchlo, keďže sa máme o čom rozprávať, lebo sme sa dlho nevideli. Čo chvíľa sme na chate a rozkladáme si svoje spacačiky v podkroví pri okienku. Trochu sa najeme, dáme výborne laté a ideme na prechádzku okolo plesa. Ukazujem Monike kde je náš zajtrajší cieľ, Baranie sedlo. Je plná obáv, ale aj nadšenia zo zajtrajšej túry. Keď je nám už trocha zima sedíme na chate, popíjame čaj a debatíme s prísediacimi. Večer nie a nie zaspať, ale vôbec to nevadí, lebo zatiahnutá obloha je zrazu jasná a plná hviezd. Cez to malé okienko na povale ich sledujem a teším sa, že som tu opäť. Opäť v milovanej prírode, v milovaných Tatrách.
Ráno je prekrásne. Slnko sa rozlieva celou dolinou a v našich srdciach poskakujú plamienky radosti na dnešný deň. Neodoláme a dávame si to fantastické laté na slniečku pred chatou.
Keď kráčame k nástupu na reťaze do Veľkej Zmrzlej doliny tešíme sa ako malé. Zo začiatku lezieme len po skale, ktorá je už aj takto zrána zohriata. Postupne sa pridávajú reťaze a my si to vychutnávame. Je to pre nás veľmi pekný úsek, lebo potom už len dĺĺĺĺhym suťoviskom k sedlu. Nad reťazmi malá občerstvovacia prestávka, ďalšia pri pozostatkoch snehu a odtiaľ už cubi - dup a sme pod sedlom. Na výber máme dve možnosti, vpravo po reťaziach alebo žľabom. Vyberáme si žľabom, s celkom zaujímavými výlezmi. Sme hore v sedielku, prípitok z našej fľaštičky, nejaké ovocíčko, rozlúčka s dolinou za nami a ide sa dole.
Zliezame po dvoch, troch, aj po štyroch. Na chodníčku nám robí spoločnosť skupinka kamzíkov. Oddych dávame až pri Téryho chate s cesnakovou polievočkou. To sme potrebovali, hneď nám dodala chuť ísť ďalej. Škoda len, že je trocha chladno, inak by sme sa vycapili niekde na skalu jak jaščurky . Pekne pomaly z krôčika na krôčik sa poberáme do Priečneho sedla. Nemáme sa kam ponáhľať, času dosť, veď spíme na Zbojníčke. Často zastavujeme, obzeráme sa a vychutnávame pohľady na okolie. Pod reťazami sa robí kolóna, ale kým sa tam dostaneme rozplynie sa. Pekne si to vychutnáme po reťaziach (ja aj mimo nich) do sedielka v ktorom sa navzájom pofotíme, ale hlt pálenočky dávame o kúsok nižšie, aby sme nebrzdili v premávke. Všetci nás predbiehajú, ale nám je to jedno, chata nám neujde a vonku je tak krásne.
Na chate nás prekvapia tým, že sme dostali postele aj s obliečkami. Monika sa veľmi teší, že sa vyspí na posteli. No ďalšie prekvapenie je v podobe večere, ktorú len tak - tak dojedám. To bola porcia, mňam. Monika si už dávno odfukuje a na mňa spánok nie a nie prísť, kde je to malé okienko na Brnčalke. Ráno sa na nás opäť usmieva slniečko a tak si v jeho lúčoch doprajeme kapučíno a rozhodujeme sa našu túru ukončiť. Nie že by sme nechceli pokračovať v tom, čo sme mali v pláne ( sedlo Prielom – Poľský hrebeň – Sliezsky dom a dole), ale Monikine koleno a masaker pľuzgier na malíčku to veľmi nedovoľuje a úprimne aj môj členok má toho dosť.
S úsmevom na perách a radosťou v srdci začíname zostupovať. Sme spokojné a šťastné s našim výletom a dúfame, že sa k nám nabudúce nejaká tá žena pridá.
Petra a Monika

Začíname na Bielych vodách

Brnčalka sa nám ukazuje v celej svojej kráse

Na toto som sa najviac tešila, ranná kávička pri slnkom zaliatých Tatrách

Na reťaziach pri ceste do Veľkej Zmrzlej doliny

To najnižšie je sedielko Baraních rohov

Jedna zima sa tu ešte neskončila a druhá sa o chvíľu začne

Žľabom do sedielka

Ešte pohľad späť ku chate

Som hore, zvládla som to

Pohľad zo sedla do Malej Studenej doliny

Ten malý ždžibok na pravej strane nad suťoviskom je Priečne sedlo

Užívam si dnešný deň

Spolupútnici

Téryho chata

Vľavo Ľadový štít za mnou Spišské pleso

Smer Priečne sedlo, vpravo Široká veža

Sedielko vľavo za Monikou, vpravo Malý Ľadový štít

Pekne po reťaziach do sedla, v pozadí vľavo Baranie rohy a Baranie sedlo

V Priečnom sedle

Úplne vzadu Gerlach, Veľká Studená dolina

Široká veža, Priečne sedlo

Ďalší kamoš - samotár

Zbojnička na dosah

Sme v Tatrách, tak aj Tatranský čaj

Po výdatnej večeri prechádzka

Nádherné nedeľné ráno

V pozadí sedlo Prielom - papa nabudúce

Potôčik sa kdesi stráca

Ide sa dole

Na Hrebienku