Brnčalka, časť 2. – Jastrabia veža, Jahňací a Kolový štít 11.-14.8.2011

obr. Ráno sa budíme do krásnej - na červeno osvietenej doliny vychádzajúcim slnkom. Vyrážame znova o šiestej ráno, na Karbunkulový hrebeň. Plán sa mení o pol hodiny keď začne pršať. Ešte pred ¾ hodinou bolo nádherne, Tatry ... Rozhodneme sa pre Kozí štít napravo. Výstup je po suti popod steny Kozieho štítu do Východnej Kozej štrbiny. Odtiaľ znateľným chodníkom na Kozí štít. Je 7.45 a nám sa nechce ísť na chatu, a preto volíme ďalší výstup na Jastrabiu vežu. Už počas zostupu z Kozieho sa úplne vyjasnilo. A tak stále rozmýšľame o hrebeni. Definitívne sa rozhodneme v Jastrabom sedle, kde sa znova pomaly zaťahuje.

obr. Vytiahneme lano a všetci štyria naviazaní lezieme hrebeňom na Jastrabiu vežu. Výstup je ľahký a lano vlastne ani netreba. Ale máme ho v prípade hlúpej náhody. Do sedla vystúpila štvorčlenná skupinka a mi v nej spoznávame Dušana Zajaca. Druhý krát sme na Brnčalke po kurze inštruktorov skalného lezenia a druhý krát ho tu stretávame. Na Jastrabke sa zdržíme nejaký ten čas. Obzeráme včerajší výstup na Lomnický štít a rozmýšľame čo zajtra. Doobedu má byť pekne, ale potom má znova pršať. Niečo vyberieme, ale uvidíme až zajtra.

Po spadnutí niekoľkých kvapiek zisťujeme, že sa celkom zatiahlo a tak sa nám treba poberať dole. Zostup rampou po mokrom nemusí byť celkom v pohode. Aj tak nás chytilo kúsok pred koncom. Nejak sme to zvládli, ale myslíme aj na Dušana s partiou, večer sa dozvieme, že sa rozhodli z hrebeňa zlaniť. Neviem po koľký krát zostupujem Červenou dolinou – hangom nad chatou, ale viem, že ma to prestalo baviť. Zakaždým je tu mokro, minulý výjazd 2x po mokrom, šmýka sa, chatu vidíme celý čas. Už nechcem.

obr. Po obede si dáme na chate varené víno, potom pivo, pomedzi to zahráme karty, po našom je to „Faraón“ (neviem prečo) a po vašom nejak „vrchni prchni karta hore, či dole, bereš tri, a ja neviem ako ešte. Zahrali sme aj Čierneho Petra, Quarteto a pristavil sa Dušan na kus reči. A do večera už ani neviem čo robíme. Samozrejme ovocie nechýba :-).

Do tretice aj v nedeľu vstávame o piatej, len teraz už sme sa vyspali, však času bolo dosť. O pol siedmej sme v Kopskom sedle. Je nádherne. Ranné slnko osvetľuje Belianske Tatry. Úplná paráda. Vychutnávame si to počas celého výstupu na Jahňací štít. Len na krátku chvíľu vystupujeme v tieni na západnej strane hrebeňa. V polovici výstupu približne pri Jahňacom hrbe sa vrátime na slnko a do východnej steny, kde bolo pár miest, pri ktorých sa použili ruky. Slnko hreje, máme dobrý čas, tak si dáme na vrchole pauzu. Najeme sa, ani Vlado a Maroš neraňajkovali. A my ako tradične, ráno nechutí, ale na vrchole už cítime hlad.

obr. Z Jahňacieho pokračujeme cez Kolové sedlo na Belasú vežu po hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Miestami priamo a miestami po severnej – severo-západnej strane. Na vežičke pred stenou Belasej veže si nevieme rady. Po prvý krát rozmýšľame kade ďalej a vyťahujem popis. V popise sú dve možnosti. Prvá je po platniach naľavo so suťou, dosť nepríjemne to vyzerá zhora alebo po strmom chodníčku stenou Belasej veže. Zvolíme druhú možnosť. Je to trochu rozbité, ale asi lepšie ako po platniach.

Ako vystúpim na vrchol veže, tak sa na mňa nahrnie hmla z druhej strany kopca a zisťujeme, že sa počasie rapídne zmenilo. No napriek tomu skúsime ďalej na Zmrzlú vežu a Kolový štít. Zo Zmrzlej veže je ťažší zostup do Kolovej štrbiny. Zo štrbiny klesá strmý žľab na jednu aj druhú stranu a k exponovanosti ešte pridá krátka stienka priamo nad štrbinou. Zvládli sme to na jednotku, ale srdce bilo každému rýchlejšie. Nasleduje výstup na Kolový, tiež krátkou strmou stienkou a potom rozbitým komínom. Potom už je to pohodlný chodník, aj keď do kopca až na vrchol. Je pol dvanástej. Posledný vrchol tohto výjazdu, odtiaľ iba dole cez chatu až k autu. Radšej nad tým ani nerozmýšľame, ale vychutnávame si posledné minúty.

obr. Dáme spoločné foto, pojeme zvyšné jedlo a sladkosti a Vlado konečne doje uhorky, ktorých mal pol igelitky (na začiatku výjazdu) od Marošovej mamky.

Zostup uľahčujú mužíci a po suti už len pádime dole cez dva zlomy k reťaziam, ktoré sprístupňujú Malú Zmrzlú dolinu z Veľkej Zmrzlej doliny. A Veľká Zmrzlá je tiež spriechodnená reťazami z Doliny Zeleného plesa. Na chate sme dali pauzu, kým sme sa pobrali domov s prestávkou v zápche pred Popradom a s prestávkou v Lidli v Levoči.

Koniec leta sa blíži, jeseň má byť pekná, ale dúfam, že to nebude ako s predpoveďou na Júl.

Horám zdar

Dušan

obr
Krásny východ slnka na Brnčalke