Slánske vrchy 25.4.2010

obr
Keď som s Majom plánoval cyklotrasu na nedeľu, to sme ešte netušili aký báječný deň prežijeme :-)

Ale poporiadku. Ako som už vyššie spomínal plánovali sme a plánovali až sme naplánovali trasu v Slánskych vrchoch - do Herlian (tam kde je populárny Herľanský gejzír) a popod Dubník naspäť do Vechca, kde sme nechali Surnčinovie autíčko.
Po otvorení auta som zazrel Duška, ktorý mal včera odísť domov - do LM a Peťu, Ďrka-Tatarika, Maju a Maja. Dokopy nás bolo 6, koľko ako bicyklov v zadnej časti. PARAAAAADA, "budze vešelo". A veru bolo. Hneď na začiatku nás po bežeckom sprievode malých Róóóómikov - cigánikov čakala Banianska 10-tka do kopca až po Herlianske sedlo vo výške 855 metrov. Hej, bol to riadny funiak, ale za odmenu cesta dole do Herlianskeho pohostinstva bola suuuuuuper :-) Oslávili sme Jurove meniny a poďho popri ďalších cigánikoch a Herliankom gejziri, ktory mal momentalne volno ( http://www.skrz.sk/herlansky-gejzir----a14-14124-sk.htm ) na lesnú cestu, ktorú svojou vôňou lemivali kríky čerešní a tŕnok. A keď som zbadal pokojný "kŕdeľ koňov" tak som sa skoro citovo rozpustil. Ešte pár cigánskych obcí nás delilo od ďalšej prestávky v obci Červenica, odkiaľ sme občerstvení pokračovali popri starých opálových baniach (http://www.opalovebane.sk/ http://www.youtube.com/watch?v=fLlKXStBIIs&feature=related ) na televízny vykrývač Dubník, na ktorý sa pozeráme, ak je dobré počasie, z naších balkónov. Tento kotvený oceľový stožiar vysoký 318 metrov je najvyššou stavbou na Slovensku. Bol postavený v roku 1961 a do prevádzky bol uvedený 24. februára 1961. Nachádza sa v nadmorskej výške 874 m n.m. ZAUJÍMAVÉ,NIE?
No tam sme došli poniektorí dosť fyzicky vyčerpaní a preto sme privítali neprerušovaný zjazd až pred obec Zámutov. Odtiaľ "Šup, vpravo hore, skratkou cez Juskovu Voľu nazad do Vechca. A práve tie skratky nám dodali novú "kref do žíííííl". Mokré a voňavé lúky, zurčiace potoky , brody ktorých výborne zvládala Peťa a hĺbku ja, Luigi, mláky a iné kráááásne prekážky nás dostali do varu a zdvihli náladu až po Juskovu Voľu, kde sme opäť stretli Jurka - Tatarika, ktorý sa nám prvý stratil už na vrchole Dubníka a ktorému sme konečne mohli spraviť fotografiu (na vlastné oči sme videli ako sa voda potoka pre Tatarikom rozostupila, jak Červené more pred Mojžišom. Šak kuknite foto).
Myslím, že všetci sme si užili krásny deň, vlastne len popoludnie, lebo vyrazili sme o 12 tej a vrátili sa o 20tej. Teda za 8 hodín dvakrát cez hrebeň Slánskych vrchov, celkovo presne 60 km.
No kráááááááááááááááááááááááááááááááááásne.

pa pa


obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

obr

Komentáre

Je tam ešte stále zákaz fotiť

Je tam ešte stále zákaz fotiť sa? :)

zakaz fotit je tam, aj sme si

zakaz fotit je tam, aj sme si ho odfotili:)

jozko, paradne si to napisal. citovo rozpustil a voda sa pred tatarikom rozostupila... to nema chybu. bomba:)

Alebo "...cestu, ktorú svojou

Alebo "...cestu, ktorú svojou vôňou lemovali kríky čerešní a tŕnok" :) paráda :)

Mimochodom, experimentálne som na stránky pridal mapy s vyznačenými polohami k niektorým článkom. Hľadajte v menu.