Lezecký klub Humenné

Snáď sa už podarí vypadnúť na víkendovku ... Dušanove slová, ktoré sa z väčšej časti podarilo uskutočniť. Nebolo ľahké poskladať víkendový program, ktorý by vyhovoval všetkým.

Víkendová akcia sa teda začala až sobotu podvečerom pätčlennou posádkou (Dušan, Peťa, Jožko, Ďuri, Bobrik ) bieleho fiatu marea (Maňou). Smer Zamutovské skaly s povinnou zásobovacou zastávkou vo Vranovskom Tescu. Mračná na oblohe a kvapky dažďa na čelnom skle nás postrašili hneď za Vranovom. Už som zvažoval alternatívu dnešného večera a to Zamutovský kultúrny dom. Vyzeralo, že je tam diskotéka :-). Keďže kvapky ustali a obloha nad našim cieľom sa lepšila, bez zbytočnej diskusie sme nahodili na plecia naše „aj 20 kg“ ruksaky a vydali sme sa na cestu.
Ku skalám sme dorazili po vyše hodine už s čelovkami na hlavách. Bolo niečo po desiatej hodine večer. Tma v lese pár kilometrov nad dedinou a vo vzduchu cítiť táborový oheň. Na naše milé prekvapenie, tam už táborila Vranovská partia lezcov. Je fajn keď človek stretne rovnako zmýšľajúcich ľudí. Zložili sme sa na opačnej strane skaly, kde Jožko rozložil oheň, aby mal s čím pripaľovať cigarety. Dochádzali mu zápalky a nechcel riskovať. Teraz už ani neviem koho napadla tá skvelá myšlienka. Absolvovať nočné lezenie. Veď keď sa dá v noci lyžovať tak liezť by nemal byť problém. A tak s čelovkami na hlavách a rojom všelijakého hmyzu okolo nich, sme si vystriedali pár jednoduchých ciest. Z rastúcim počtom nájdených borhákov, s pocitmi jaskyniarov a odbitou polnocou sme sa zišli k ohníku niečo poopekať a zjesť. Prekvapivo teplá noc, ohník pod skalami a rozložené spacáky pod stromami dodávali skvelú atmosféru. Snáď posledný zaspal Dušan, ktorému skalka nedala pokoj a musel sa s ňou ešte popasovať.

Nech je dobre ako chce, no i tak. Komu by sa chcelo vstávať v nedeľu ráno z postele? Nie to ešte z vyhriateho spácaku. Vranovčani, ktorí spali neďaleko nás už viseli na skale, keď my sme ešte len obracali raňajky na ražni. Netrvalo však dlho a pridali sme sa k nim. Keďže bolo vidno viac ako bola dĺžka natiahnutej ruky po expreske, liezli sme už o niečo ťažšie cesty ako včera v noci. Mali sme čo to zlezené, keď k nám dorazili posily v zložení Jozuch, Majo a Tóno. Včera si vraveli, že im bude stačiť jeden deň so skalami. No keby vedeli čo sme stvárali v noci, isto by to zmenili.
Celý zbytok dňa bol v znamení lán, opekačky a odpoludňajších šlofíkov.
Už sa teším na ďalšiu návštevu Zamutovských skál. Hlavne na cesty ako „Ypsilon“ ktorá sa liezla v kúte a „trať“ „Pozor hruška“ ktorá nás najviac rozčarovala kvôli svojej nevyspytateľnosti. To však pochopia iba tí, ktorí tam boli.

Bobrik

Ďuri lezie cestu Pre Lucku

Jožko nalieza

Prvý nit minutý (vľavo v strede)

Svätojánske mušky na skale

Peťka Pre Lucku a vzadu niekto (asi Bobrik) v Botanickej

Jožko v peknej ceste Placka

Bobrikovi sa páči Ypsilon (na skale asi Ipsilon)

Dušan a Placka

Istenie a príprava pod rúškom tmy

Peťka v Placke

Ďuri si svieti na Ypsilon

Blesk za jasnej noci

Večer, či skôr noc pri ohníku

Spíme pod holým nebom

Balíme náš bordel