Lezecký klub Humenné

A sme na severnom ostrove priamo v hlavnom meste, Wellingtone. Ale pre zápchu na cestách (koncert ACDC) nás nevylodili a museli sme krúžiť po zálive. Okolo 0.20 konečne hľadáme miesto na spanie popri pobreží a podarilo sa. Môžeme sa vyspať pohodlne v stane. 3 dni trávime v meste návštevou malého centra, hypermarketov a tak podobne. Ako v každom meste. A nesmie chýbať knižnica a múzeum, ktoré je úplne super. To sa nedá porovnať s našimi. Tiež si dávame sprchu priamo na námestí a zadarmo :o) Paráda! 2.2. sa rozdeľujeme so Stanom.

Začína výlet iba nás dvoch, na čo sa veľmi tešíme. Ešte chvíľku rozmýšľame nad skalkami v okolí mesta, ale nevyzerajú najlepšie, a tak pokračujeme na sever do oblasti Tararua Forest Park. Článok „Za 6 dní, 6,5 km.“

Plný očakávaní sa presúvame k prvej našej sopke – Taranaki. Vybiehame si na ňu ako nič. Počasie nám praje, aj keď sa prevaľujú mraky, je to pekný kopček. Na vrchole sa dlho nezdržíme, lebo je tam invázia malilinkých múch, ktoré lezú všade :o) Ďalší deň ju obiehame na aute a vyliezame na jej menšieho bračeka s menom Fanthams.

Spokojný s krásnymi dňami sa presúvame k trom známym sopkám. Vbehneme do infocentra a zisťujeme čo sa dá. Mapy – dá sa, chaty – drahé, ale aspoň netreba nosiť varič, počasie nepraje – ideme preč. Dva sni stále prší a predpoveď je zlá na niekoľko dní dopredu. Podarilo sa nám využiť chvíľu nepršania na 2 krátke túry, či prechádzky, ale nemá zmysel tu ďalej zabíjať čas. Máme ho málo, a tak mierime do Taupa a Rotorui, kde môžeme čakať na počasie a využiť tieto dni na návštevy termálnych parkov. Začali sme návštevou kráterov pod názvom Crates of the Moon. Nízka cena, chlapík nám to odporučil hlavne ráno, kedy je vidno výpary, a tak sme šli. Nasledujú vodopády Huka a túra k horúcemu prameňu a keďže je Valentín, tak sa tam večer vrátime. Bohužiaľ nie sme sami. Večer je napriek tomu príjemný v teplom prameni.

Na druhý deň prší aj tu dole, tak ideme do knižnice a večer na stenu. Super si polezieme a môžeme sa aj osprchovať, čo veľmi uvítame. Už druhý deň využijeme verejné táborisko kúsok od vodopádov Huka a netušíme, že tu budeme spať ešte aj o týždeň neskôr. Prvý termálny park s gejzírmi a jazierkami je Waiotapu. Podľa pohľadníc vyzerá najlepšie, a tak tam nesmieme chýbať. Okolo 10.15 pridávajú mydlo do gejzíru, aby mali turisti čo fotiť. Skvelý nápad, sme zvedavý do kedy im to bude fungovať. A potom nás čakajú 2 hodiny chodenia okolo kráterov, bahenných a termálnych jazierok so všetkými farbami dúhy, horúcich prameňov atď. Je to úžasné a vieme, že sme si vybrali dobre. Park opúšťame s krásnym dúhovým pocitom.

Nasledujúce dni sú upršané, tak čas trávime v knižnici a chodením po Maorských dedinách. Vidíme spôsob života niekdajších maorov, ich domy, ako vyrábali výrobky, aj nám zatancovali ich tance. Je to zaujímavé. Tiež si pochutnávame na kukurici uvarenej priamo v termálnom prameni. Vozíme sa na aute a robíme si krátke výletíky k okolitým zaujímavostiam. Počasie sa umudruje a mi sa vraciame späť do národného parku Tongariro. Vyliezame na všetky tri sopky. Článok Krása Novozélandských sopiek.

Po sopkách sme zasa v termálnom parku ale s názvom Waimangu. Krása! Opäť vidíme, krásne sfarbené pramene, odvšadiaľ sa na nás valí para. Chodníčky lemujú kríky černíc, na ktorých si pochutnávame a vychutnávame slnečné lúče. Ďalší emotívny zážitok je za nami.

Čas sa nám kráti a tak sa presúvame smerom k Aucklandu, odkiaľ letíme. Po ceste sa ešte zastavujeme na skalkách, kde si príjemne zalezieme a po 76 dňoch sa ubytuvávame v izbe a spíme na posteli. Aký to komfort :o) Obiehame ešte poloostrov Coromandel, ktorý má nádherné pláže. A zaujímavosťou je, že sú tam horúce premene priamo na pláži. Treba si počas odlivu vykopať do piesku jamu, ona sa zaplní horúcou vodou a až do prílivu sa v nej môžete kúpať. Je to krása, slnko svieti, pred vami more a vy na pláži v prameni. Ešte sa prevezieme na vláčiku, ktorý nás vyvezie na kopec, odkiaľ sa kocháme výhľadom.

Auckland strašné mesto, musíme tu však predať auto. Obiehame ubytovne a roznášame letáky, popri tom si ho obzeráme. Ak by tu nebolo 60 sopiek tak, nie je ničím zaujímavé. Na 5 z nich si vybiehame a na jednej dokonca spíme. Ranná kávička na nej a pohľad na slnkom zaplavené mesto je pekný. Trávime tú týždeň a konečne sa auta zbavujeme. Ideme na romantickú večeru na Sky Tower. Je vo výške 190 m a je to zatiaľ naša najdrahšia večera :o) Snívali sme tu vyskúšať aj nejaký adrenalín a tak sa prihlasujeme na Canyoning. Sprievodca je z Čile a aj vďaka nemu prežívame krásny zážitok z výletu. Predposledný deň a večer sme na jednej z krásnych pláži v okolí Aucklandu. Vychutnávame si poslednýkrát more a potom už len balíme a vyberáme sa na letisko. Po 30 hodinách prilietame na Slovensko. Sme ľahší o kopec peňazí, ale bohatší o nespočetné množstvo zážitkov, ktoré si uchováme v našich srdiečkach.

PS: Všetky naše fotky sú na www.picasaweb.google.sk/dusan.spura

Peťka a Duško