Lezecký klub Humenné

Našli sme ešte jeden nevydaný zatúlaný článok z Nového Zélandu. Tak tu je:
6,5 km znamená prevýšenie 6,5 km v priebehu 6. dní. Z toho je jeden deň presúvací na aute. Takže vlastne 5 dní turistikovania. Po týchto dňoch musela prísť pauza, v podobe kempu.

A sme na severnom ostrove priamo v hlavnom meste, Wellingtone. Ale pre zápchu na cestách (koncert ACDC) nás nevylodili a museli sme krúžiť po zálive. Okolo 0.20 konečne hľadáme miesto na spanie popri pobreží a podarilo sa. Môžeme sa vyspať pohodlne v stane. 3 dni trávime v meste návštevou malého centra, hypermarketov a tak podobne. Ako v každom meste. A nesmie chýbať knižnica a múzeum, ktoré je úplne super. To sa nedá porovnať s našimi.

20.-22.2.2010
Hurá, hurá je ránko a my vyrážame v ústrety naším vytúženým sopkám. Týždeň čakania na dobré počasie sa oplatilo. Slniečko na nás začína príjemne svietiť a my rýchlym krokom kráčame chodníčkom.

3.1.2010 – 31.1.2010 Tri dni po novom roku pokračujeme šikmo na západné pobrežie aj cez obľúbenú oblasť Wanaka. Zdržíme sa tu len dva dni, kde prvý využívame na mesto, internet a pohľadnice a druhý na lezenie. Trochu sa ponáhľame za prácou na sever Južného ostrova a po ceste tam ešte máme ľadovce a Nelson Lakes (niečo ako naše Západné a Vysoké Tatry).

22.-25.1.2010 Dnes ráno sa začal krásny slnečný deň a takto to má zostať až do večera. No a čo je vtedy najlepšie, vybrať sa na nejakú túru. My si hneď vyberáme štvordňovú začínajúcu po plážach a potom po lese. Sme plní očakávaní, čo to bude, veď takáto túra po plážach, je nezvyčajná a k tomu nás čaká aj brodenie zátok.

16.-19.1.2010 A je to tu, dočkali sme sa. Batohy riadne nabalené oblečením, jedlom a zimnou výstrojou nahadzujeme na chrbát a plný nádejí, radosti vyrážame v podvečer smerom k Mount Cooku.

11.11.2009 - 2.1.2010 Všetko začalo odchodom 6.11. z HE cez LM do BA. Prebiehalo to super, iba v Londýne nás trochu preverovali, že prečo nemáme víza. Až kým sme nevystúpili na Novom Zélande – Christchurch, 11.11.. Chýbala nám jedna batožina s lezeckými vecami, oblečením a nejakými potrebami. Ale našťastie to všetko prišlo hneď na druhý deň, trocha v dezolátnom stave.

Vonku celkom dobre prší a my sa balíme pod prístreškom na našu ďalšiu túru. Keď nasadíme pončá a návleky vyrážame ako zvyčajne dolinou a pralesom.

Nášho pojazdného tátoša nechávame na parkovisku v mestečku Te Anau a odtiaľ okolo jazera s tým istým názvom sa poberáme k prvému kempovému miestu. Ide sa fajn, slniečko nám svieti do cesty.

Nasledujúce tri články budú z oblasti Fiordlenského národného parku. Každý bude o niečom inom ale dáme to akože trilógia :o) Takže tu je 1/3.