Lezecký klub Humenné

Piatok, šesť hodín večer, zraz pred Billou. Keď sme sa už všetci zrazili tak sme vyrazili do Paloty. V Palote sme trošku nevedeli kde zaparkovať. Našli sme miesto, nasadili sa čelovky a smer : Magura. 10-minútová cesta ku chate, ako prví vyšli Toňo a ja. Potom Betka a Maroš a potom ostatní. V chatke už čakali Peťo Salašovič, Vlado Berlecký a prípitok. Chata sa všetkým páči. Peťka, Duško a Maroš začali čistiť zemiaky na guľáš a Peťo Salašovič a Vlado Berlecký začali guľáš variť.

Blíži sa väčšie voľno, a tak plánujeme ako ho využiť. Pôvodne sme chceli liezť, ale keďže sa strieda pekné počasie so snežením a snehu ubúda pomaly, tak ideme na túru a VHT. V piatok ráno ideme na cintorín a potom vyrážame cez všetky športové obchody v Prešove a v Poprade do Liptovského Mikuláša. Nakoniec sme nakúpili skialpy v Rysoch v Poprade. Skvelý výber a super ceny – akcie, a preto nemusíme ľutovať tento deň.

Tentoraz to nebol plán úplne narýchlo, pár dní som to už mal v hlave, ale stálo to tiež za to...
A ako to teda bolo?
S Jožom Margetinom sme boli dohodnutí na sobotu na lezenie Cesty k slnku (pekná 5-ka) na Malý Ľadový štít. Vtedy ma hneď aj napadlo, že to spojím s mojim už dávnejším snom či túžbou zažiť východ a západ slnka na niektorom tatranskom štíte. Pri lezení totiž nie je veľmi čas všímať si okolie, na vrchole je to potom vlastne polovica cesty, lebo čaká ešte zostup a to podľa možnosti za vidna..

A sme tu znova. Tento-krát je na parkovisku iný chlapík – podnikateľ. Ale aj tak sme niečo ušetrili.

Šliapeme dolinou úplne inou ako minule. Snehu nikde, aj pomerne sucho, ale o to chladnejšie. Aj napriek ťažším batohom sme rýchlejší a dobre rozbehnutí pokračujeme pod Žeruchové veže.

O dva víkendy po Satane vyrážame pred štvrtou na Bielu Vodu. Sme tam 6.40, ale parkovné sa už vyberá. Paráda. Nakoniec sa dohodneme a za 5 eur parkujeme 2 dni.

Už bolo načase ísť do Tatier, počasie má byť pekné a hlavne máme čas. Vstávať sa nám nechce, tak posunieme budíček na šiestu, o siedmej vyrážame a o desiatej dávame batohy na seba.

Snehu ubudlo, čo na kamerách nebolo vidno, keďže už niekoľko dní nefungovali. Parkujeme zadarmo až pod Novým plesom, tak máme čo robiť po asfalte. Ale ide nám to rýchlo aj keď kondička chýba.

AKTUALIZOVANÉ: Pridané foto

Vraj najlepšie akcie sú tie neplánované. Myslím, že na tom niečo bude, lebo aj táto moja turistická sa spískala narýchlo a pritom stála za to. Jedno voľné miesto v aute, ktoré smerovalo do oblasti pohoria Vtáčnik ( kde som doteraz ešte vôbec nebol), ako aj dobrá predpoveď počasia - to všetko rozhodlo, že aj napriek tradičným protestom mojej polovičky si to pohorie trochu obzriem. Deň vopred som si kúpil mapu oblasti a večer narýchlo vygúglil jeden článok o prechode tohto pohoria. Aspoň niečo na základnú orientáciu...

Od začiatku roka bola v pláne klubu akcia“ Rakúske a Talianske Dolomity“ na ktorú sa každý veľmi tešil. Prešlo pár týždňov a zopár akcií a prišiel čas splniť plán. Nanešťastie Endži rodina musela auto predať a čas, pokiaľ kúpia nové bol práve časom, kedy sa odchádzalo. Teda sme sa museli zaobísť len s jedným, čo podstatne skresalo nielen počet zúčastnených členov, ale aj plány akcie. Možno sa niekto bude hnevať, ale nakoniec som ako vodič, organizátor a predseda nášho klubu rozhodol o zložení: Endži a jej dcéra Denisa, Maroš, bobrík Vlado a ja – Jožko, alias Luigi.

Je to túúúú........ čaká nás týždeň plný lezenia. Veľmi sme sa na neho tešili, tak snáď nám počasie bude priať a bude nám to liezť. V zostave Peťka, Silvia, Duško a Maroš vyrážame v ústrety neošahaným skalám, teda aspoň pre nás. Článoček, ktorý si budete čítať sme mali písať všetci štyria na preskačku, ale nakoniec to dopadlo tak, že ho píšu iba baby a Duško vyberá fotky :o) a Maroš sa fláka v Nemecku.

Bolo už načase ukázať Peťke Roháče aj v lete bez snehu. A tak volíme hrebeňovku okolo Žiarskej doliny s prechodom cez Roháče.